Predsudky žien vo fitness. Rozhovor s našimi ambasádorkami o ich začiatkoch a motivácii.

Existujú rôzne názory na to, či sú ženy vo fitness slabšie ako muži a či by mali mať odlišné prístupy k tréningu. Chceš sa dozvedieť viac o tom, či ešte vládnu predsudky vo fitness a ako ich prekonať a dosiahnuť svoje ciele bez ohľadu na pohlavie? Nahliadli sme do života našich ambasádoriek, aby nám priblížili svoje skúsenosti a pohľady na ženy vo fitness svete.

Na mušku sme si tentokrát zobrali Luciu Mikušovú, Valeriju Slapnik a Martinu Takáčovú.

Čo ťa motivovalo k fitness a aké boli tvoje začiatky v posilňovni? Cítila si sa nesmelá?

Lucia Mikušová: Pred fitness som robila súťažne gymnastiku a veľmi ma lákalo cvičenie v posilňovni. Chcela som vyskúšať niečo nové. Ani v začiatkoch som sa necítila vo fitku nesmelo, mala som trénerku, ktorá bola vždy so mnou. Mala som v nej veľkú oporu.

Valerija Slapnik: Prvýkrát som navštívila telocvičňu v roku 2012, pretože to bolo na týždeň zadarmo (nová posilňovňa). Ja a moji priatelia sme si povedali, poďme to využiť na celý týždeň. Tak sa mi to páčilo, že som si následne zaplatila vstup na celý mesiac. Najprv som sa hanbila, lebo som nepoznala všetky pomôcky. Tak som začala s body-pump a onedlho aj s posilňovaním. 

Martina Takáčová: Cvičila som od detstva. Takže pohyb bol súčasťou môjho života a fitko prirodzená vec. Začínali sme s kamoškou na strednej škole v pivničnej posilňovni a cvičili podľa Zory Czoborovej. 

Pamätáš si na situáciu, kedy si musela byť odvážna a prekonať nejaký predsudok? Aké boli výsledky tvojho rozhodnutia?

Lucka: Kedysi som sa bála jedla. Jedla som veľmi málo, lebo som si myslela, že táto cesta mi prinesie moju vysnívanú postavu. No vôbec to tak nebolo. Najlepšie som začala vyzerať, keď som začala jesť pravidelne a bežné porcie.

Valerija:Keď som začala byť "slávnejšia" v mojej telocvični a celkovo aj v krajine, niektorí ľudia o mne začali hovoriť. Venovali mi nahnevané pohľady, zlé komentáre atď. Ale keď robíme niečo, čo robíme radi, jednoducho musíme ignorovať negatíva a sústrediť sa na veci, ktoré nám robia radosť.

Pociťuješ pohľady okolia vo fitku, či už od mužov alebo žien? Či je to len fáma, ktorej sa mnoho začiatočníkov bojí?

Lucka: Áno, pohľady pociťujem. Ale nemôžem povedať, že je to príliš často, alebo že je to nepríjemné. Koniec koncov, aj ja sa rada otočím za vypracovanou postavou. Valerija: Áno, na začiatku som sa toho aj ja bála. Dlho som si myslela, že všetko robím zle. Ale reálne ťa nikto v posilňovni nesleduje. Je to len v tvojej hlave.

Martina: Keď cvičím, neriešim nič len svoj tréning. A väčšina k tomu pristupuje rovnako ako ja.

Rešpektujú ťa muži ako autoritu vo fitku? Aká je väčšinová návštevnosť podľa pohlavia v tvojom fitku?

Martina: V predlošlých prácach a fitkách som trénovala aj mužov. Myslím, že s rešpektom som problém nemala, či išlo o muža alebo ženu. Dnes je moja klientela sústredená len na ženy.

Vidíš rozdiel v trénovaní žien a mužov?

Martina: Určite áno. Je to najmä v stanovených cieľoch.

Trénovala si pod dohľadom muža aj ženy? Vnímaš v tom nejaký rozdiel?

Lucka: Ja som mala vždy trénerku.

Valerija: Začínala som sama. Onedlho som stretla Luka, ktorý sa stal mojím trénerom a časom aj partnerom. Určite to bol veľký rozdiel. Mala som niekoho, kto ma posúval, motivoval a poskytol mi svoje vedomosti. Neskôr, keď som už vedela, čo mám robiť, som cvičila už sama. Ísť spolu do fitka dnes by bolo náročné, pretože máme spolu dcérku.

Martina: Trénera som mala len muža, ešte keď som žila v Košiciach. No nevnímam v tom rozdiel. Kouč má byť tvoj mentor. A nejde o pohlavie, ale o osobnosť a vedomosti.

Pociťuješ pri cvičení vo fitku súperenie zo strany mužov? Hovorí sa, že ženy cvičia kontinuálne a u mužov často prevláda ich ego pri dvíhaní ťažkej váhy. Ako to vnímaš ty?

Lucka: Toto som si nikdy nevšimla. Myslím si, že ego lifting je úplne zbytočný a vo fitku si aj tak každý robí svoju prácu a nemá čas pozerať koľko má kto naložené.

Valerija: Nie, to som si nevšimla. Príliš sa sústredím na vlastný tréning. 

Martina: Nie je to o pohlaví. Súperia aj ženy. 

Čomu vďačíš za svoje úspechy vo fitness svete?

Lucka: Určite mojim trénerkám, ktoré ma veľmi dobre pripravili na súťaže. A, samozrejme, môjmu odhodlaniu a vášni pre tento šport.

Valerija: Držím sa niekoľkých bodov - zostať odhodlaná a nezachádzať do extrémov. A myslieť na to, že to nie je šprint, ale maratón. Chce to len čas…

Kto ťa inšpiroval na tvojej fitness ceste?

Lucka: Za priekopníčku vo fitness, ktorá je aj mojou dlhoročnou inšpiráciou, pokladám Oksanu Grishinu. Súťaží v rovnakej kategórii ako ja - acrobatic fitness. Oksana bola vždy skvelo pripravená a vyžaruje z nej veľmi dobrá energia.

Valerija: Ja a moja rodina. 

Martina: Môj otec, ktorý ma viedol k športu. A inšpirácie boli tiež. Väčšinou zahraničné fitness idoly z Muscle&Fitness.

Ktorá žena ti napadne spomedzi priekopníčok vo fitnesse? Vieš, s akými predsudkami ženy bojovali? Mala by si odvahu v tej dobe robiť fitness?

Lucka: Som veľmi šťastná, že dnes máme nekonečne veľa informácií o fitness a zdravom životnom štýle. V minulosti to tak vôbec nebolo. Muselo to byť veľmi náročné. A cvičenie žien vo fitness centre bola veľká rarita. Je úžasné, ako sa fitness doba posunula.

Valerija: Hmm, nikdy som nemala jedného konkrétneho človeka. Ale som rada, že bolo zopár, ktoré ma inšpirovali na súťažnej ceste. Jednou z nich je aj Michelle Lewin. Kvôli nim som sa začala cielene pripravovať na súťaže a v ten istý rok som vystúpila na pódium.

Martina: Olívia Pohánková

Ako stíhaš kombinovať rodinu, prácu/školu a cvičenie?

Lucka: Keď sa chce, všetko sa dá. Budem úprimná, je to veľmi náročné. Ale dá sa to zvládnuť. Treba mať dobrý time manažment a pôjde to.

Martina: Keď bol môj syn menší, bolo to ťažšie. Ale teraz je už v škôlke a zvládam to dobre. A často sme vo fitku celá rodina. Máme to ako spoločný program.

Čo alebo kto ťa dokáže nakopnúť pri strate motivácie?

Lucka: Väčšinou cvičím sama. Keď mám slabú motiváciu, cvičím s priateľom a hneď mi je veselšie. No bežne motiváciu nestrácam. Mám stanovené také ciele, ktoré ma samé o sebe dostatočne motivujú. ❤️

Valerija: Moja dcéra. Chcem pre ňu zostať zdravá a fit čo najdlhšie.

Martina:Podľa mňa je normálne, že motivácia nie je úplne stále na rovnakej úrovni. Ale viem, že pravidelnosť je dôležitá. Keď prídu dni, kedy som menej motivovaná, dám si aspoň light tréning a niekedy sa to po pár minútach rozbehne.